“Najviac pomôžete svojim deťom tým, že im nebudete vôbec pomáhať.“
Kedy a ako často dávať deti na brucho:
Poloha na brušku je pre deti veľmi dôležitá. Približne od 5. mesiaca, odkedy sa deti otáčajú z chrbta na brucho sa celý vývoj začne odohrávať hlavne v tejto polohe. Preto je potreba, aby deti polohu na brušku dobre poznali a vedeli v nej vydržať dostatočne dlho. V prípade novorodenca musíme byť opatrný, treba ho dávať na brucho niekoľkokrát denne, ale pod dohľadom.
Kedy začať deti dávať na zem:
Medzi 3-4. mesiacom je dobré nechávať deti často na tvrdej podložke, kde sa môžu oprieť a voľne pohybovať. Z hľadiska bezpečnosti je najlepšia zem. Pokiaľ máte chladno, použite hraciu deku, koberec alebo penové puzzle. Hrazdičku dávajte iba občas, pretože lenivejšie deti sa radi iba pozerajú a nesnažia sa vždy uchopiť hračky. Fixácia v lehátku dieťaťu neublíži, pokiaľ tam bude iba 10% času, pokiaľ tam bude pol dňa, blokuje sa jeho psychomotorický vývoj. Ani časté položenie na posteľ, alebo gauč nie je vhodné, pretože sa oň nevedia dostatočne oprieť.
Kedy dieťa samé sedí:
Existuje veľmi rozšírená fáma, že by dieťa už v 6. mesiaci malo samé sedieť. Tento poznatok je z doby, kedy boli deti pasívne posadzované z dôvodu trénovania chrbtových svalov. Nanešťastie, keď’ táto generácia vyrástla, zistilo sa, že ich chrbtica bolela oveľa skôr a častejšie, než iné generácie. Neskôr sa prišlo na to, že ich chrbtica bola preťažovaná už od detstva. Hoci ešte stále môžete nájsť články, kde budete nabádaný k pasívnemu posadzovaniu a vypodloženiu dieťaťa vankúšmi, nie je to správny postup a mohli by ste mu ublížiť poškodením chrbtice, ale aj zastavením psychomotorického vývinu. Väčšina pasívne posadzovaných detí nelozí, alebo iba krátko. Sed je vyvrcholením celého vývoja. Väčšia detí najskôr stoj, lozí a až potom, čo si lezením spevní svaly chrbtice, začína sedieť. Sadnú si tak, že z polohy na všetkých štyroch idú na bok a potom si vysunú jednu, alebo obe dolné končatiny. Zo začiatku sa zvyčajne ešte držia rukami zemi a až vtedy, keď’ si uvoľnia ruky, ktoré zvyčajne načahujú za hračkou, sú svaly chrbtice pripravené na sed. Určite si nesadajú z polohy na chrbte ako my dospelý. Niekedy si sadnú aj pritiahnutím sa do sedu, keď’ sedia v kočíku alebo autosedačke a za niečo sa chytia a pritiahnu. Toto je ale tiež pasívny sed, taký istý akoby sme dieťa posadili my. V tomto prípade, pokiaľ sa dieťa ešte samé neposadilo ho zaistíme bezpečnostnými pásmi, aby takto pasívne nesedelo.
Prečo niektoré deti nelozia:
Lezenie je pre deti veľmi zdravé. Prepája mozgové hemisféry a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje svaly chrbtice a brušné svaly a pripravuje telo na sed. Deti lezú dlhú dobu, aj 4 – 5 mesiacov, než začnú samé chodiť.
Dôvodov, prečo dieťa nelozí je viacero, ale najčastejšie je to kvôli pasívnemu posadzovaniu. Niekedy je príčinou chodítko – pomôcka, ktorá mu môže iba ublížiť a niektorí rodičia sa mylne domnievajú, že urýchli nástup chôdze. Je to výhodné pre tých rodičov, ktoré chcú mať pokoj od svojich detí.
Stoj a chytanie detí:
Dieťa, ktoré sa dostane do stoja je treba čo najskôr naučiť ako ísť dole. Pokiaľ maminka začne dieťa sama dávať dole zo stoja, dieťa si myslí, že matka je súčasťou jeho pohybového stereotypu. Také dieťa sa púšťa kedykoľvek vidí matku v blízkosti, preto najviac úrazov sa stane v priamej blízkosti rodičov. Naopak dieťa, ktoré nie je chytané, sa veľmi rýchlo naučí spoliehať samé na seba. Pri nácviku zliezania zo stoja sa odporúča odstúpiť na dostatočne veľkú vzdialenosť a udržiavať s dieťaťom očný kontakt. Hovoriť naňho kľudným tónom, aby sa držalo a nepúšťalo, inak spadne. Lákajte ho hračkou dole, ale nedovoľte, aby sa vás chytalo.
Pokiaľ dieťa nespolupracuje, radšej mu obe nohy pokrčte v kolenách do kľaku, než aby ste ho dali dole. Z kľaku sa dieťa bez problémov dostane na zem a pri tom si môže natrénovať ako na to.
Pokiaľ dieťa spadne, situáciu zľahčite, dieťa neľutujte, lebo dramatický výraz vašej tváre ho môže rozplakať. Každý pád je dôležitá informácia do mozgu, ako nabudúce neurobiť daný pohyb. Hlavička vášho dieťaťa je na pád pripravená oveľa lepšie, než keď’ zrastú lebečné švy. Každé dieťa brzdí (alebo nebrzdí) svoj pád podľa povrchu, na ktorý je zvyknutý. Helma ani vankúš sa pri nácviku neodporúčajú, pretože vonku na asfalte ich tiež nebudú mať.
Vedenie za ruky:
Väčšina detí potrebuje od prvého stoja do chôdze stráviť 4 – 5 mesiacov lezením a obchádzaním nábytku. Väčšina rodičov si myslí, že chôdza prichádza skôr a preto sa snažia túto fázu skrátiť tým, že dieťa vodia za ruky. Vodenie za ruky ale chôdzu neurýchľuje. Dieťa sa na vás zavesí, reflexne hýbe nohami a v konečnom dôsledku to môže pozastaviť vývoj a nástup chôdze spomaľuje a tak väčšina vodených detí začne chodiť až okolo 15 – 18 mesiaca. Nechajte dieťa v kľude liezť a obchádzať nábytok, slovne ho podporujte ale nijako nezasahujte do jeho vývoja a chôdza príde vtedy, keď’ je dieťa na to pripravené.
Článok prevzatý z poliklinikaprosek.cz
MUDr. Milena Dodoková 